Maroko Trophy 2010

LOGO MAROKO TROPHY 2010Návštevu Maroka v sedadle štvorkolky plánujem už dobré tri roky no nenašiel som rovnako postihnutých parťákov. Až tento rok. Zoznámili sme sa s partiou Čechov, ktorí plánovali expedíciu v Maroku tento rok a boli v Maroku aj minulý rok a tak slovo dalo slovo a začali horúčkovité prípravy. Tie vyvrcholili 30.04.2010 keď sme horko ťažko naložili naše autá a vozíky a vyrazili do talianskeho prístavu Janov. Naša partia v počte 8 ks slovenských a 7 ks českých účastníkov expedície sa 1.5. nalodila na trajekt spoločnosti GNV a nasledovala 2-dňová plavba do Marockého prístavu Tangier. Vylodili sme sa 3.5. podvečer a zahájili presun cca 700 km južne do cieľa – mesta Erfoud.  V Erfoude sme sa ubytovali vo francúzskom kempe Tifina, ktorý sme vopred objednali. Ubytovali sme sa a rozložili sme základný tábor.

Erfoud
Ráno 5.5. sme vyrazili na trojdňový trip do pohoria Ríf vo Vysokom Atlase.  Každá štvorkolka si so sebou viezla 60 litrov benzínu a 20 litrov pitnej a úžitkovej vody, okrem toho náhradné oblečenie, stravu a bivak. Prosto full. Prvý deň sme urobili pekných 160 km a keďže sa už zmrákalo hľadali sme vhodné miesto na rozloženie tábora. Maroko je zvláštne v tom, že kdekoľvek zastanete do 10 min sú pri vás deti a predavači suvenírov. A to ste dobrú hodinu jazdy na štvorkolke nevideli ani nohu. Po hodine hľadania sme našli vhodnú lokalitu a prespali. Ráno sme už stúpali do hôr a večer nám teplomery ukazovali len 5 stupňov tak padlo rozhodnutie nespať v stanoch. Podľa GPS sme našli najbližší kemp na brehu jazera a ubytovali sme sa v pravom berberskom stane. Majiteľ nám rozkúril plynovú pec a po rozdelení hliadok a večeri sme zaľahli. Hliadky sa striedali po hodine celú noc a ráno sme pokračovali ďalej. Celý deň sme jazdili v horách, nadmorské výšky nad 2000 m, prešli sme krásnu hrebeňovku s neskutočnými výhľadmi a „nutnou a nudnou“ asfaltovou cestou sme sa vracali do nášho kempu Tifina kde sme po polnoci dorazili. Tachometre ukazovali po troch dňoch vyše 700 km.

Erg Chebbi
Do púšte sme vyrazili skoro ráno o 5:00 aby sme stihli východ slnka. Podarilo sa nám zdolať najvyššiu dunu, ktorá má výšku skoro 200 m a vychutnali sme si nádherný východ slnka. Doobeda sme poniektorí po prvý krát jazdili v dunách Erg Chebbi čo bol nezabudnuteľný zážitok a presunuli sme sa cez planiny do Erfoudu. Do Erg Chebbi sme sa ešte vrátili jazdiť a spojili sme to s objednaným obedom u domácich Berberov. Berberi sú pôvodní obyvatelia Maroka a tvoria približne 50% populácie.  Populácia v Maroku sa odhaduje na cca 29 miliónov a 70 % populácie je mladších ako 30 rokov! Na obed sme mali pripravenú polievku Harira, čo je silný vývar so šošovicou, hrachom, paradajkou a korením a ako hlavné jedlo sme mali kuskus, čo je pôvodom berberské jedlo a hlavnú zložku tvorí krupica. Nechýbal silný mätový čaj, prezývaný aj ako „Marocká whisky“ ktorý je sladký a pripravený z čerstvej mäty. Poobede nám berberi zaspievali, zabubnovali a poďho naspäť do sedla. Českej výprave v dunách v pieskovom kotli „umrel“ jeden Polaris. Nie a nie naštartovať. Nečudo, chlapci tam namerali 64 stupňov! Pomocou dvoch štvorkoliek s navijakmi a gurtňami nakoniec celí vysilení štvorkolku vytiahli. Ale chlapi ako hory boli úplne vyčerpaní. V púšti je veľmi ľahké otrčiť kanady.
Ďalší deň sme oddychovali a servisovali štvorkolky v našom kempe, ale keď poobede vystúpila teplota v tieni na 38 stupňov a na slnku bolo skoro 50 padlo rozhodnutie: zajtra sa presúvame do Atlasu.

Boumalne
Mesto Boumalne je akási vstupná brána do Atlasu a práve preto sme sa presunuli sem. Naša rýchla spojka na motocykli - Matúš ešte pred naším príchodom našiel fantastický kemp ďaleko od civilizácie a s krásnym výhľadom na mesto. Po výdatnej večeri, ktorú nám majiteľ pripravil sme zaľahli. Ráno sme vyrazili do kaňonov Dádes a Todra, ktoré sa nachádzajú na južnom okraji Atlasu. Dádes sa označuje aj ako „mozog“ Atlasu, pretože zvetralé skaly tak vyzerajú. Tieto kaňony sú dosť navštevované offroadovými turistami a niet sa čomu čudovať.  Môžem ich s kľudným svedomím prirovnať k americkému Grand kaňonu. Len v údolí netečie rieka Colorado. Vysoké kamenné masívy sa striedajú s typickými Marockými architektonickými stavbami a týčia sa do obrovských výšok. V údolí má najvyšší masív výšku 300m a je kolmý, pod ním sa nachádza hotel Yasmina, kde sme sa občerstvili a pohľad hore naozaj stál zato. Údolie Todra sa nachádza 15 km od mesta TINERHÍR a na konci údolia plného krásnych palmových hájov a berberských dedín je puklina v náhornej plošine, ktorá oddeľuje Vysoký Atlas od pohoria Džebel Sarhro. Odtiaľ vyviera čistá voda. Aj ďalší deň sme jazdili v Atlase, tentokrát sme sa vybrali severnejšie do Vysokého Atlasu. V horách už okrem pastierov nestretnete nikoho ale scenérie, ktoré sa pred Vami otvárajú sú nezabudnuteľné. Krásne prejazdy masívmi v nadmorských výškach okolo 3000 m.n.m. ostanú navždy vryté v mozgu.

Azrou
Posledný presun bol do cca 50-tisícového berberského mesta Azrou, kde sme sa chystali posledné 2 dni pojazdiť v cédrových lesoch. Mesto nazývajú aj „veľká skala“, toto pomenovanie má vďaka obrovskej skale na západnej hranici mesta.

Ubytovanie nám klasicky zabezpečil Matúš na motorke, takže sme sa len vybalili a plánovali tripy. Stredný Atlas je veľmi rozmanitý a to platí aj pre oblasť Azrou. V okolí sa nachádzajú 3 národné parky, najznámejší sa volá IFRANE a zažijete tu od rozkvitnutých kvietkov na lúke až po sneh na kopcoch. Pár kilometrov SV od Azrou sa nachádza najstarší marocký, 800 rokov starý céder /CEDRE GOURAUD/ ktorý prednedávnom vyschol. V lesoch môžete stretnúť berberské opice, ktoré vôbec nie sú plaché. Počas dvoch dní sme prejazdili veľký kus IFRAME a aj juh od Azrou, kde sa nachádzajú najkrajšie miesta Stredného Atlasu, navštívili sme berberskú dedinu AIN LEUH, prejazdili sme okolie rokliny, vodopádov a prameňov UM-ER-RBIA.

Čo dodať na záver?
Počas expedície sme najazdili vyše 1900 km na štvorkolkách v tak rôznom prostredí, aké nezažijete nikde. Od púšte cez vyschnuté kamenné planiny cez lesy až do zasnežených hôr. Najdôležitejšie je, že sme sa všetci vrátili domov zdraví a celí. Všetky štvorkolky túto expedíciu prežili bez problémov, nevyhli sme sa akurát početným defektom a niekoľkým roztrhaným manžetám. A či by som sa sem ešte vrátil? Určite áno! Z Maroka sme si všetci doniesli domov veľmi silné zážitky a spomienky. Pevne dúfam, že sa mi v budúcnosti ešte raz podarí navštíviť túto nádhernú krajinu.